Machu Picchu

Autor: Matúš Záhradník | 18.8.2014 o 16:05 | Karma článku: 5,48 | Prečítané:  960x

Pyramída Chichen Itza, socha Krista Spasiteľa, Veľký čínsky múr, skalné mesto Petra, rímske Koloseum, Tadžmahál, a Machu Picchu. Zoznam 7 divov novodobého sveta. Zoznam, o ktorom som nič dlhý čas netušil. Utajené mesto Inkov by ma však uchvátilo aj bez tejto vedomosti. Na ceste k nemu totiž prekonáte nemálo problémov, ktoré naozaj otestujú, či o vstup do mesta naozaj stojíte. Je však na mieste povedať, že ako všetko turistami zbožňované, aj sem existuje ľahká a ťažká cesta. Ale povedzme si, že na poznávací výlet po Peru je 5 hviezdičkový vágon, luxusný hotel a ranný vývoz na miesto pamiatky pohodlným autobusom príliš ... príliš nevhodný spôsob využitia prostriedkov. Keď už raz idete na koniec civilizácie, aspoň to urobte poriadne.

Nieže by to bolo lacné bez týchto vymožeností. Cesta do srdca Peru nie je ani ľahká ani lacná. Atrakcia ako taká patrí k tým najdrahším v celej Južnej Amerike. To nehovorím preto, aby som vyjadril, že nebodaj len horných desať má nárok vidieť, zažiť a pocítiť históriu na vlastnej koži. Práve naopak. Cena a suma nemajú hodnotu, pretože skúsenosti si za ne nekúpite. A kto chce, vie do mesta vstúpiť v prepočte za pár drobných. Doslova.

Prvá otázka, ktorá možno niekoho napadne je: „Prečo tie astronomické sumy?“ Napríklad max 3-hodinová jazda vlakom stojí od 60 do 400 dolárov. Ubytovanie v jednom z mnohých hostelov a hotelov v Aguas Callientes stojí od 40 dolárov na noc a viac. Pokiaľ by ste chceli pocítiť trochu dobrodružstva, najať si sprievodcu a prejsť chodník Inkov až do posvätného mesta, tak vás to menej ako na 250 dolárov na osobu počas dvoch dní nevýjde. (Ceny pre domácich sú asi polovičné, ale sme v krajine kde denná mzda je okolo 6 dolárov na deň.)

Na hlavnom námestí Plaza de Armas v Cuscu je raj turistických agentúr. Takmer v každej druhej sa dá zakúpiť odvoz kolektívnym kombi na akékoľvek turistické miesto v okolí. Tak i k priehrade v blízkosti Santa Teresa. Tam vedú aj moje kroky. Lístok výjde v prepočte okolo 27 dolárov za cestu tam a späť. To je 8 hodinová jazda v automobile spolu s dalšími 14 ľudmi. Elektráreň je najvzdialenejšie miesto kam sa automobilom po ceste dostanete. Vlastne sa to ani len cesta nedá nazvať. Ide o bájnu „necestu“. Vyjazdenú prašnú cestu na úbočí hôr, za ktorým okrajom bez zvodidiel leží v hĺbke asi 500 metrov len rozbujnená rieka Urubamba.

Po príjazde na miesto elektrárne, v čase približne 3 hodiny po obede, tu na Vás už čaká už veľký zástup ľudí, turistov ako vy. Tu ma čakala cesta do Aguas Callientes popri koľajniciach železnice počas nasledujúcich troch hodín, akurát do západu slnka. Svietidlá samozrejme nenosím, musel som si pohnuť. Tu by bolo na mieste vysvetliť, prečo si radšej nekúpiť lístok na vlak? Ide predsa len o niečo okolo 10 kilometrov jazdy. To je asi tretina vzdialenosti medzi Ružomberkom a Liptovským Mikulášom, a za túto trasu zaplatíte okolo 2,5 eura na osobu. Aké zlé to môže byť v krajine s tak podpriemerným zárobkom pre europského turistu? Veľmi zlé. Za cestu dáte v prepočte okolo 25 eur. Krásne metaforicky to vystihuje slovo: „Ryža“.

Železničná spoločnosť, ktorá má výhradné právo na železničné trate, je z veľkej časti spravovaná zahraničnu spoločnosťou, ktorá po celom svete prevádzkuje sieť luxusných hotelov. To je dôvod prečo pri preprave sa spoločnosť orientuje na horný koniec turistickej klientely. Región v okolí, je však chudobný ako celý zvýšok vidieku v Peru. Hostely a luxusné 5 hviezdičkové hoteli a reštaurácie v Aguas Callientes sú vlastnené a prevádzkované z Limy. Rozvoj regiónu je nulový. Domáci sa snažia vyťažiť z toho čo najviac, keď svojimi cenami v lokálnych butikoch sa radi prispôsobia cenám turistickej oblasti (Ilustrácia: jablko za 1 euro, 0,5 litrová flaška vody za 8 eur.)

Ceny majú aj iný dôvod než čistý zisk. Ako som spomenul, Machu Picchu patrí k najdrahším, ak samozrejme nie je najdrahšia atrakcia v Južnej Amerike. Ostatný rok ho navštívilo podľa odhadov viac než milión návštevníkov, čo je astronomické číslo na pamiatku uprostred džungle. Záujem však už roky rastie a preto je aj v záujme ministerstva v Peru limitovať návštevnosť vysokými cenami, napríklad vstupného. Legendárna Inská cesta džunglou, ktorá vyústi pri Bráne Slnka, ktorá je vstupom na Machu Picchu má denný limit 500 osôb. Z tohto počtu cca 300 z nich tvoria nosiči a sprievodcovia turistov. Celá cesta je pod dohladom monopolu. Vybrať sa na 5 dňovú túru pozdĺž cesty nesmiete bez sprievodu certifikovaného sprievodcu. Cena na osobu preto je okolo 900 dolárov. Keď sa jedná len o túru po kratšom úseku, najmenej dva dni, cena je stále okolo 390 dolárov na osobu.

Poznámka na záver:
Peruánsky nosiči sú brutálny, žiadna sranda. Inská cesta má celkovú dĺžku 43 km, a stúpa a klesá z nadmorských výšok 4300 m.n.m. do dolín v koryte rieky okolo 1800 m.n.m..  Pred dvoma rokmi sa podľa môjho sprievodcu po Cuscu, Marka spomínaného v predošlých blogoch, uskutočnil kvázi-maratón po celej dĺžke cesty. Účastníci mohli byť práve len spomenutý nosiči. Zabehnúť maratón pod 3 hodiny sa považuje za heroický výkon. Miestny nosiči zabehli v týchto výškových podmienkach celú trať za približne 3 hodiny a 45 minút. V podmienkach, keď bežíte vo výške 2km nad morom do kopca je to viac než ohromujúci výkon. S padnutou sánkou som počúval tento príbeh. Pritom sa jedná o kastu ľudí, ktorý donedávna nemali podľa zákona právo na poistenie a nárok na stravu počas túry. Bolo zvykom, že v snahe ušetriť sa živili pozostatkami jedla po turistoch. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?