“Open Space” šialenstvo

Autor: Matúš Záhradník | 8.8.2014 o 2:01 | (upravené 8.8.2014 o 4:34) Karma článku: 8,37 | Prečítané:  1554x

Žijeme v dobe inovácii a revolúcii, a to nie len v technológii, ale i v metodike. A hoci od čias Nietzscheho poznáme cynické opovrhnutie voči názoru masy ľudí na jednom mieste, napriek skúsenostiam z obdobia nacizmu v Nemecku, dnes sa stále viac a viac do éteru pretláča trend, ktorý opäť raz vo svojom zárodku ostal nepochopený. Trend násilného socializovania v pracovnom a najnovšie aj edukačnom prostredí je trend, ktorý nesie pre súčasné generácie obrovské riziká. 

Niekedy v 90-tych rokov stala sa udalosť, ktorá šokovala ekonomické školy a zmenila spôsob akým sa vyvýjalo pracovné prostredie vo väčšine firiem sveta. Z konkurenčného boja dvoch projektov, ktorých výsledkom mal byť najväčší súhrn vedomostí na svete, ten, ktorý podľa všetkých dovtedajších pravidiel nemal mať žiadnu šancu na úspech bezkonkurenčne vytlačil svojho konkurenta mimo ring. Spoločnosť Microsoft Billa Gatesa započala už počas 80-tych rokov projekt najväčšej encyklopédie na svete. Vypracovala nepriestrelný marketingový plán, najala najväčších profesionálov z celého sveta, zaplatila im nemalé sumy a nechala ich zostrojiť nástroj, ktorým sa mal Microsoft navždy zapísať do dejín ľudstva. Tie tržby za všetky vedomosti na jednom mieste, vieme si to vôbec predstaviť? Vlastne ani nevieme. Celý projekt ostal zapadnutý prachom po tom čo bol prevalcovaný Wikipédiou, projektom nadšených dobrovoľných amatérov z celého sveta, ktorý vznikol tímovou prácou ľudí na základe ich koníčkov a záujmov.

Senzácia, kde tímové úsilie docieli viac ako jeden tvrdo pracujúci profesionál, prerástla za necelých 20 rokov v hotové šialenstvo. Tézou tvorby pracovných prostredí pre firmy stalo sa anglické slovíčko: Open Space, alebo aj Open Office prostredie. Čo tento trend priniesol? Kancelárie bez dverí, otvorenie súkromia zamestnancov, umožnenie firemnej komunikácie kedykoľvek a kdekoľvek. Zo súkromného pracoviska zamestnanca stala sa škatuľa so stenami do výšky 1,5 metra, cez ktorú každý pri prechode okolo vidí.  Absolútne nič nebráni Vám a Vašim kolegom šíriť svoje nápady počas práce okamžite.

To však nebol koniec. Davová psychóza zašla ešte ďalej. Hlavným kritériom budúceho úspešného zamestnanca stala sa jeho schopnosť pracovať v tíme. Nevyhol sa jej nikto. Školy manažmentu na Harvarde, Stanforde, Yale či Oxforde a Cambridge dnes kladú absolútne všetky podmienky prijatia kandidáta založené na jeho otvorenosti voči tímu, nie na jeho schopnosti pracovať a produkovať výsledky. Dostali sme sa do doby, kde zdanlivo neškodná metóda nahradila vo svojej podstate dôraz na celkový výsledok. Okrem úplne zjavnej diskriminácie cca 40% populácie sveta, ktorá má vo svojej genetickej výbave sklony k introverzii, sme vďaka nasedeniu týchto metód do škôl zabili akúkoľvek produktivitu ľudí na dlhé desaťročia dopredu. To znie v dobe, keď sme sa akurát dostali z hospodárskej recesie v Európe neskutočne pozitívne.

Uź polroka mám tú možnosť podieľať sa na dlhodobej stáži učiteľa angličtiny v Lime, Peru. Moje skúsenosti s týmto pracovným prostredím však boli potvrdené rozhovormi aj s cestujúcimi učiteľmi mimo Peru, špeciálne však z Južnej Ameriky, Spojených štátov a Kanady, a samozrejme Západnej Európy. Všetci tvrdia súhlasne jedno, a to, že v rámci vyučovania, štáty pretlačením nových metód do školských osnov obetovali všetku efektivitu vyučovania a sústredenie žiakov v prospech tvorby tímových projektov a vyššej socializácie.

Jednoduchá organizácia tried dokáže narobiť z vyučovania stratu času a energie. Stratou súkromia, keď namiesto rozmiestnenia žiakov za stolíkmi orientovanými na učiteľa dnes sú stolíky podľa nových noriem orientované na žiakov navzájom, vytvorili sme uzavretý kruh, kde produktivita proste nemá miesto. Zhluky stolíkov dnes tvoria obsah tried a získať pozornosť v triede, pričom zároveň pokročiť v pláne vyučovania, je nadľudský výkon.

Skupinové vyučovanie totiž stavia proti sebe obrovské bariéry:

  1. Nadmerná socializácia pôsobí negatívne na introvertné typy.
    („Nemám čím by som prispel, moje názory nemajú hodnotu.“)
  2. Časť extrovertov podnecuje k pasivite, k prihliadaniu z diaľky, či dokonca otvorenému nezáujmu .(„Pracovať na projekte nemusím, spolužiaci ho dokončia za mňa.“ )
  3. Výkon celého tímu záleží na aktivite a schopnosti lídra. Iba jeden človek vie prezentovať svoj názor v daný moment. Pokiaľ sa nezhodnú, produktivita viazne.
  4. Pozornosť voči inštrukciám učiteľa je nulová. Všeobecná schopnosť sústrediť sa v kolektíve na výklad nadriadeného (rodiča, učiteľa, šéfa) vo vekovom rozsahu od 6 rokov do 100 na úplne najnižšej možnej úrovni. 

Čo nám teda z toho vyplýva? Okrem faktu, že je nebezpečné aplikovať akékoľvek nové metódy bez správneho pochopenia podstaty? Wikipédia sa stala úspešným projektom miliónov ľudí po celom svete nie preto, že by sa títo stretli na jednom mieste a nechali takýto projekt vzniknúť. Ona sa stala úspešná, pretože vďaka Internetu mohli na svojom projekte pracovať všetci z pohodlia svojho súkromia a sústredenia, a až potom zdielať svoje výsledky. Preto viem, že hoci som nemálo inšpirovaný nadšenec cestovania, zábavy, vzdelávania sa a spoznávania vždy niečoho nového, a viem tiež, že najväčšie podujatie ľudí s podobným zmýšľaním ako ja sa koná v Belgicku pod názvom Tomorrowland, nikdy tam žiadny svetový vynález či inovácia neuzrie svetlo sveta. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?