Cesty, kroky, roky

Autor: Matúš Záhradník | 12.2.2014 o 4:52 | (upravené 14.7.2014 o 14:56) Karma článku: 8,70 | Prečítané:  313x

Kráčam parkom zasypaným lístím, ktoré jesenný vietor vháňa niekedy priamo do mojich očí. Slnko zapadá, a ja sa prechádzam Ružomberkom tesne pred tým, než odídem na vysokú školu. Scéna sa  zrazu mení. Stojím v centre Bostonu, niekde blízko brány k Harvardskej univerzite hovoriacej o hľadaní múdrosti. V ten večer múdrosť nehľadám, pretože na dne flaše s whisky ju nikto nenájde. S kamošom popíjame na staré časy na škole. Zavriem oči; opäť prešla hádam sekunda. Otvorím oči a vysedávam v historickej štvrti Limy. Obkolesujú ma španielske barokové paláce, sochy hrdinov tejto rôznorodej krajiny, o ktorých netuším. Sú tu svätci a vodcovia, a v ich dieni bedári, žobráci a zranení veteráni. Tak ako medzi nami, každý ma svoj príbeh. Nestíham ich vnímať všetky. Je toho veľa, čo by človek chcel spoznať.

Týždeň v Lime ušiel ako voda. Nie voda v rieke Rímac, pretekajúcej mestom, ktorá vďaka výstavbe už pár rokov pripomína vyschnuté rieky niekde v pušti na Sahare. Nie len na Slovensku si ľudia z dôležitými vecami dávajú načas. Moje prvé dni sa niesli v znamení objavovania. Viac nočného ako denného, a nebolo to spôsobené len pomalým navykaním na zmenu času. Privítacie párty, večierky, večere... človek sa cíti, že čím južnejšie ide, tým viac si ľudia užívajú každý deň života. Skúšam všetko nové, na čo mi oko padne. Typické Pisco drinky s rozšľahanými vajcami, Chicha nápoje z fialovej kukurice, hovädzie srdce na rošte, a najviac lahodné ceviche, jedlo z darov mora.

Chcel by som zrhnuť akosi do jednej vety či odstavca, aké dojmy vo mne zanechala Lima prvé dni. To sa však nedá. Spoznal som bohaté štvrte Mariflorez, môjho domova na najbližších pár mesiacov. Podľa odporúčaní iných cestujúcich je pre neskúsených lepšie neriskovať okrajové štvrte a lacnejšie ubytovanie mimo tohto dištriktu. Zablúdil som počas potuliek, alebo spoznávania mesta, (nazývajme to praktizovanie orientačných schopností a jazyka, ktoré sa naozaj za tie roky cestovnia nezlepšili ), do Lince či San Isidra, a až po La Victoriu, centrum ktoré však prechodom cez ulicu mení sa na zaostalú upadlú štvrť plnú kriminality. Všetko ma svoje špecifiká. Nedá sa povedať, že mesto samo alebo ľudia sú nebezpeční. Každá menšia inštitúcia má svoju bezpečnostnú službu, a bohaté štvrte či univerzity očividne presadili policajné hliadky na prechodoch a po okolí 24 hodín denne. Dáva to pocit bezpečia, ktorý je vraj najdôležitejší v prevencii stať sa terčom lúpeže. Sebavedomým turistom sa nešťastie podľa domácich vyhýba.

Bez pohnútok ospevovať medzinárodnú organizáciu, ktorej zásluhou som tu skončil, Lima patrí medzi najväčšie multikultúrne centrá sveta, a to bez pochýb. Hoci som stretol mladých ľudí z celého sveta vďaka možnosti praktizovať stáž v zahraničí, aj letmý pohľad po ulici rozozná obrovské davy turistov aj adaptovaných domácich z rôznych končín sveta. Nejdem spochybňovať svoje slová, že ako cudzinec z Európy som naďalej vďaka farbe pokožky, či vlastne všetkého, terčom pohľadov na ulici kdekoľvek idem. Kedykoľvek. Nie som však sám, a blízky Kennedyho park priťahuje pozornosť aj turistov z amerického kontinentu. Neoficiálna reč tejto štvrte je teda veď-vieme-čo: „Dvojitý Cheeseburger“. Ale ani všade prítomná amerikanizácia centra nevie vytlačiť špecifiká domácich kultúr a ich kuchyne, ktorých prevádzkovatelia našli spôsob ako sieti McDonaldov, „ká-ef-cé-čiek“ a BurgerKingov konkurovať. Fast-food predajne to síce naďalej sú, ponuka domácich špecialít však vie neskôr predať túto krajinu aj za hranicami, a spomienka na večernú salsu v parku, po ktorej ste zašli do reštiky La Lucha a pripili si sladkou Chicho-u ... tá vo vás ostane ešte veľmi dlho po tom, čo fotografie vyblednú.

 

Možno sa vrátim ku kritike pomerov čoskoro. Možno spoznám konečne tienistú stránku života v zahraničí. A jednoznačne, dúfam, že zažijem noci plné zábavy a dni plné driny, aby to tu všetko stálo za to. Nateraz však neviem zatratiť či hodnotiť. Na začiatku som chcel. Musíte však byť skutočným zarytým mizantropom aby ste neznášali krajinu, ktorá Vám zatiaľ absolutne nič nespravila a víta Vás z otvorenou náručou. A hoci týždeň je krátka doba, mne to už dnes pripadá ako celá večnosť.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?