Prvé kroky - Londýn

Autor: Matúš Záhradník | 1.2.2014 o 0:37 | (upravené 14.7.2014 o 14:53) Karma článku: 5,35 | Prečítané:  599x

Kde začať? Radom nešťastných náhod? Alebo groteskou „Sám doma a stratený v Londýne“? Ísť pekne odzačiatku, spomenúť na každú jednu drobnú chviľu, ktorá ma posunula a vnukla mi nápad ísť učiť angličtinu do Peru? Ako sa vraví:  „Nerobím chyby dvakrát, ja ich spravím pre istotu šesť či sedem rází, len aby som si bol istý.“ Chodiť s necvičenou angličtinou do Londýna je rovnako pochabé, ako čakať, že tu človek rozbehne úspešný biznis s predajom dáždnikov. Má ho tu každý, iba ja som si svoj nezobral. Asi pre to, že som ich už desiatky stratil. Keby som navštívil Londýn o niečo skôr, možno si svoju cestu na druhý koniec sveta aj rozmyslím. A mesto ma privítalo tak ...  ako inak, anglicky. Hmlou a hustým dažďom.

Prvú polhodinu letu do Londýna som sa teda adaptoval svojim lámaným akcentom, za bavenia sa z nervóznych cestujúcich a ich strachu z turbulencii,  a vlastne snažil sa zorientovať v tom očarujúcom akcente mojich susedov. (Kto kedy študoval anglickú fonetiku, rozumie tej príťažlivosti tohto akcentu už dosť otrepaného svetového jazyka.) Mladý párik z Kentu sa práve vracal z týždňovej dovolenky u priateľov na Morave.  Ospevovanie moravskej metropoly Brna, jeho príjemných ľudí v porovnaní s Prahou, a jej zazeravými ľudmi po uliciach či nevraživými čašníkmi a obsluhe všeobecne... No povedzme si, vedel som čo majú na mysli! Však kto by niečo podobné nepoznal občas ani od najpohostinejšieho národa v strednej európe, a v jej hlavnom meste? Dvaja rodení Briti boli ukážkovými obyvateľmi a všetky charakteristické vlastnosti, ktoré som ako študent britských študií počúval začali dávať význam. Milí úctiví ľudia, zhovorčiví, vždy poslušne stojaci v radoch na všetko od autobusov po žuvačky z automatu, proste rešpektujúci verejné príkazy. Kontrast v lietadle bol viditeľný. No ale nebudem už druhýkrát kydať na moju rodnú hrudu reprezentovanú troma pripitými odfarbenými blondýnami a ich spôsobmi. Letel som nemenovanou lacnou nízkonákladovou spoločnosťou. Oni mali asi dojem, že letia nejakou prvou triedou, ale tu ich nikto nebral na vedomie, a tak silikóny, a aj kvázi maniere, mohli ísť von oknom. Nerešpektovanie pokynov pilota a personálu, pobehovanie za silných turbulenci a dobiehanie po ďalšie a ďalšie mini-flaštičky s alkoholom? Pekná ukážka turizmu.
Londýn-Stansted a jeho hustý dážď, ešte hustejšia premávka takmer hodinu po špičke, množstvo nervóznych postavičiek autobusu a iné... nepotrebujú opis. Ako vždy keď prídem niekde, kde som predtým nebol, začnem si všímať všetko, a potom zahlcujem pozornosť nepodstatnými detailami.
Prečo teda stratený? Pretože cesta, ktorá začala pokazeným študentským autobusom, hodinu meškajúcimi vlakmi, neplánovaným prestupom cez hlavné mesto, stratením sa v Brne, napokon nijako inak dopadnúť nemohla ako stratením sa v Londýne. Hoci som bol zvyknutý na veľké vlakové stanice, napríklad v New Yorku slávna Grand Central Station, pochybil som. Nekontrolovaním predných skiel autobusu naskočil som po blúdení a hodinovom hladaní zástavky okolo jedného bloku. A tak som si „zarobil“ cestou na opačný smer autobusom, ktorým som sa chcel do svojej dlho očakávanej posteli na hosteli konečne dostať.  Raz darmo, cestovanie bez GPS či mapy je skúška nervov. Keby som to vedel skôr, vyskúšam to skôr. Cestovať ako prst sám človeka naučí mierne trpezlivosti, pretože keď nie je na koho hodiť vinu či koho radami sa riadiť pri hľadaní orientačného bodu, automaticky nenastupuje nervóznosť.  Alebo agresivita. Pretože však aj načo? Byť agresívny sám k sebe ničomu nepomôže, preto nastupuje proste trpezlivé hľadanie ako z tejto kaše von. Kiež by som to vedel pred mojimi cestovateľskými túrami po Las Vegas, alebo Bostone, či Florencii. Verím, že mojím priateľom spolucestovateľom by som ušetril mnohé chvíľe pohnutých nervov.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?